MESTO HUMENNÉ

PEŠIA ZÓNA

HISTÓRIA VÝVOJA NÁMESTIA

História vývoja námestia
Príprava a priebeh rekonštrukcie námestia
Podoby nového námestia

Väčšina z nás denne prechádza námestím a intenzívne sníma jeho súčasnú premenu. Málokto si však uvedomuje, že aj tento kúsok mesta má svoju minulosť.
Doteraz najstarším nálezom sú dve hrncovité a jedna valcovitá nádoba, železné držadlo z vedierka s oblúkovito ohnutými koncami, polovica kamenného brúsika s otvorom uprostred z prelomu 5. a 6. Storočia, teda z obdobia sťahovania národov. Boli nájdené v hĺbke 180 cm, v jame s mazľavou hlinou, preto sa nedalo presne určiť, či ide o sídliskový objekt alebo hrob. Nález ohlásili pracovníci stavebnej správy C2 pri výstavbe budovy Všeobecnej úverovej banky.
Na základe archeologických, jazykovedných a historických výskumov predpokladáme, že stredoveké mestečko vzniklo na slovanskom základe už od začiatku historických čias sa život koncentroval pravdepodobne na dnešnom námestí. To v podstate predstavovalo rozšírenú cestu delenú potokom, ktorú z juhu ohraničoval Laborec a na severnej strane, už v 13. Storočí, vodný hrad – sídlo zemepána.

V čase najstaršej dochovanej správy o Humennom, začiatkom 14. Storočia, je mesto sídlom riadne organizovanej, fungujúcej farnosti. Potvrdzuje to súpis pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337, kde sa okrem iného uvádza, že farár kostola sv. Petra v Humennom odvádzal poplatok vo výške desať grošov. Tento, pravdepodobne gotický kostol stál na východnej strane námestia, povyše terajšej budovy VÚB. O jeho veľkej prestavbe sa dochovala správa z roku 1669. Zhruba o sto rokov (10. Mája 1778) podľahol kostol požiaru, pri ktorom zhorelo takmer celé mesto. Je isté, že pri tomto kostole bol stredoveký radový cintorín. Kostrové pozostatky bolo preto možné nájsť pri stavebných prácach počas rekonštrukcie námestia v druhotných zásypoch (napr. pri hĺbení rýh pre rozvodné siete v priestoroch oproti domu A5).
Ako centrum mesta plnilo námestie aj funkciu trhoviska. Obchodovalo sa na ňom asi od nepamäti, právo konať trhy (jarmoky však dostalo mesto až od Ferdinanda III. V roku 1638.
V roku 1938 vydalo námestie ďalšie svoje potomstvo. Pri výstavbe rodinného domu Jána Chodilu bol objavený poklad, hlinená nádoba, obsahujúca 213 strieborných mincí a barokových ozdôb (pracka, nákončie, prsteň, ihlica, krúžky, hrkálky a gombíky). Pretože najmladšie zachované mince pochádzali z roku 1676, poklad do zeme uložili za panovania Leopolda i., v poslednej štvrtine 17. Storočia. Dnes sa jeho 71 kusov nachádza v zbierkach Slovenského národného múzea v Bratislave.

Námestie, alebo lepšie povedané hlavná ulica, nemenila svoju podobu veľmi radikálne. Ešte v polovici 19. Storočia stálo na nej iba niekoľko poschodových domov a cez Kudlovský potok viedol kamenný most. Až na začiatku 20. storočia sa začali prípravy na výstavbu chodníkov, cesty však ostávali zanedbané. Koncom roku 1907 osvetlili ulice elektrické svetlá. Vývoj mestečka však zabrzdila 1. svetová vojna. 22. Novembra 1914 do Humenného vstúpila ruská armáda generála Brusilova, ktorú po šiestich dňoch vytlačila rakúsko-uhorská armáda. Po ich odchode ostala viac ako polovica mesta v ruinách. Mesto sa spamätávalo pomaly a ťažko.

V medzivojnovom období sa vzhľad námestia mení. Pribúda poschodových domov, administratívnych budov, časť Kudlovského potoka bola zakrytá a nad ním vzniká parčík, ktorý ostal v podstate bez väčších zmien až do terajšej rekonštrukcie.
Razantne sa architektonicky vzhľad námestia mení v 50 – 70 rokoch. Domčeky nahrádzajú veľké obytné, bankové a nákupné domy či strediská. Automobilová premávka ustupuje pešej zóne a ulica sa definitívne mení na námestie.

PhDr. Ivana Strakošová